Parodontitída

Parodontitída je odborný názov pre zápal závesného aparátu zuba, čiže štruktúry, ktorá udržuje zub na svojom mieste. Jedná sa o veľmi časté ochorenie, ktoré najviac postihuje dospelých od asi 35 rokov veku. Jedným z následkov...
Parodontitída je odborný názov pre zápal závesného aparátu zuba, čiže štruktúry, ktorá udržuje zub na svojom mieste. Jedná sa o veľmi časté ochorenie, ktoré najviac postihuje dospelých od asi 35 rokov veku. Jedným z následkov neliečenej parodontitídy môže byť až strata zuba.

Čo je to parodontitída?

Parodontitída je zápal závesného aparátu zuba. Tento závesný aparát sa skladá z ďasna, ďasnového žliabku, systému väzov, zubného cementu a kosti. Systém väzov vytvára spojovací článok medzi zubným cementom, ktorý je na povrchu zubného koreňa a kosťou, ktorá koreň zuba obklopuje. Z toho vyplýva, že zub nie je pevne zrastený s kosťou, ako si mnohí z nás myslia, ale iba kosťou obklopený. Jednou z funkcií závesného aparátu je držať zuby na svojom mieste. Pokiaľ dôjde k narušeniu tohto systému, dochádza k postupnej deštrukcii všetkých tkanív, ktoré závesný aparát tvoria. Najprv sa odhalia krčky (ustupuje ďasno), potom sa prehlbuje ďasnový žliabok (priestor medzi zubom a ďasnom) a nakoniec ubúda kosť, ktorou je zub obklopený, čo vedie k jeho vypadnutiu.

Priebeh parodontitídy

Parodontitída spravidla začína ako zápal ďasna. Je potrebné upozorniť, že zápal ďasna nemusí vždy prejsť v parodontitídu. Medzi prejavy zápalu ďasna patrí jeho opuch, začervenanie a bolestivosť. Zapálené ďasno krváca najskôr pri podráždení (napríklad pri čistení zubov) a v pokročilých štádiách dochádza aj ku krvácaniu spontánnemu bez vyvolávajúcej príčiny. Postupne sa tvoria takzvané parodontálne choboty, čo sú priestory medzi zubom a kosťou, vzniknuté narušením závesného aparátu. Dochádza k odhaľovaniu povrchu koreňa zuba. Zub sa začína kývať a ak parodontitída pokračuje, zub je čím ďalej viac pohyblivý. Pri narušení príliš veľkého povrchu závesného aparátu už nie je tento systém schopný zub udržať v jeho lôžku a zub vypadne.

Príčiny vzniku parodontitídy

Parodontitídu možno definovať ako reakciu organizmu na prítomnosť baktérií, ktoré sa nachádzajú v zubnom povlaku. Organizmus najprv reaguje na tieto baktérie zápalom ďasna a ak nie sú škodlivé baktérie odstránené, zápal sa šíri na ďalšie časti závesného aparátu zuba. Zubný kameň, čo je mineralizovaný zubný povlak, sa tiež radí medzi rizikové faktory. Na jeho povrchu sa totiž ďaleko lepšie usadzuje zubný povlak ako na čistom povrchu zuba. Ak teda pacient nedodržiava zásady správnej ústnej hygieny, je u neho vyššie riziko vzniku parodontitídy. Fajčenie patrí medzi jeden z najdôležitejších rizikových faktorov. Prečo? U fajčiarov sa v porovnaní s nefajčiarmi viac tvorí zubný povlak, častejšie sa vyskytujú zápaly ďasien a ústup závesného aparátu zuba. Nikotín sťahuje cievy a spomaľuje funkciu buniek, ktoré obnovujú väzivo. Preto je u fajčiarov spomalené a sťažené hojenie nielen parodontitídy. Medzi ďalšie rizikové faktory vzniku parodontitdy patrí cukrovka, infekcia HIV a vek - čím je človek starší, tým dlhšie je vystavený riziku. Ďalej sa uplatňujú poruchy imunitného systému a vrodené alebo získané choroby väziva. Diskutuje sa o vplyve výživy a stresu. Vrodené dispozície figurujú u parodontitídy mladistvých. U parodontitídy dospelých sa spôsob dedičného prenosu doteraz nepodarilo preukázať, napriek tomu mnohí pacienti s touto chorobou sa na dedičnosť radi odkazujú. Problémom býva skôr "dedičnosť" nesprávnych hygienických návykov. Parodontitída sa vyskytuje častejšie u obyvateľov s nižšími príjmami, vo vidieckych oblastiach, u osôb s nižším vzdelaním a s nízkym hygienickým štandardom.

Parodontologické vyšetrenie

Ak sa u pacienta objaví parodontitída, je nutné začať liečbu, na ktorú sa zameriavajú parodontológovia. Na začiatku sa lekár spýta pacienta na otázky ohľadom celkového zdravotného stavu, čo berie za lieky, aké choroby sa vyskytli v jeho rodine atď. Potom sa zameria na pacientove ťažkosti spojené s parodontitídou. Nasleduje samotné vyšetrenie, ktoré je v niektorých ohľadoch podobné vyšetreniu u praktického zubného lekára. Líšia sa ale použitím špeciálnych sond, ktorými sa skúma stav závesného aparátu. Vyšetrenie býva doplnené röntgenom a v niektorých prípadoch aj mikrobiologickým a enzymatickým vyšetrením. Po získaní dostatočného množstva informácií parodontológ určí diagnózu a stanoví plán liečby.

Prevencia vzniku parodontitídy

Parodontitída je veľmi citlivá na tabakový dym, preto je odporúčané zanechať fajčenie. V prípade, keď pacient trpí niektorými z vyššie vymenovaných ochorení, je potrebné dôsledne dodržiavať liečbu a chodiť na pravidelné kontroly. Správna životospráva s minimom stresu funguje ako preventívny prvok nielen u parodontitídy, ale aj u mnohých iných ochorení. Parodontitída býva vo väčšine prípadov spôsobená nesprávnou ústnou hygienou. Osvojením správnej techniky čistenia zubov je možné predísť nielen chorobám závesného aparátu zuba, ale aj zubnému kazu a mnohým nepríjemnostiam, ktoré sú s týmito javmi spojené.


Autor: Radana Janovská

Poslať známemu
  
  

Pridať nový komentár

Email