Je amalgám v ústach nebezpečný?

Amalgámová plomba je používaná po celom svete a v ústach ju má takmer každý Európan. Je naozaj tak nebezpečná a ohrozuje nás na zdraví? Je vhodné ju označiť ako tikajúcu bombu alebo je to všetko iba nafúknutá bublina? Tu sa dozviete o problematike amalgámu viac.
Amalgámová plomba je používaná po celom svete a v ústach ju má takmer každý Európan. Je naozaj tak nebezpečná a ohrozuje nás na zdraví? Je vhodné ju označiť ako tikajúcu bombu alebo je to všetko iba nafúknutá bublina? Tu sa dozviete o problematike amalgámu viac.

Hrozí nám otrava amalgámom?

Amalgámová plomba, známa tiež ako amalgám, je zubná výplň používaná v stomatologických ambulanciách. Amalgám považuje verejnosť za lacnú, dlhotrvajúcu a neesteticky pôsobiacu náhradu stratenej časti zuba. Avšak aj cez všetky pozitíva amalgámových výplní sa vedie už viac ako 150 rokov spor o pôsobení amalgámu na ľudské zdravie. Prečo sa v niektorých krajinách amalgám nepoužíva a komu môže spôsobiť zdravotné ťažkosti? Odpovede na tieto otázky boli už mnohokrát zverejnené, ale často autormi inklinujúcimi k jednej či druhej teórii o nevhodnosti amalgámu. Je teda v skutočnosti amalgám pre ľudstvo taká hrozba alebo je jeho poškodzovanie vhodným motívom, ako sa zviditeľniť?

Amalgám a ortuť, čo majú spoločné?

Amalgám je zliatina ortuti a ďalších kovov a ortuť, ako je známe, je vysoko toxická. Jej prejavy na ľudský organizmus sú teda nepriaznivé. Pri dlhodobom prijímaní ortuti dochádza k postupnému zhoršovaniu orgánových funkcií a tiež mentálnemu narušeniu jedinca. Táto definícia, mnohokrát zverejnená na internete a v mnohých iných médiách, ktoré opisujú škodlivosť ortuti, sa samozrejme zakladá na pravde. Bohužiaľ už nebolo spomenuté, že takýto scenár nastane v prípade, keď budeme prijímať približne desaťnásobok súčasného príjmu ortuti. Pôvodné odhady toho, aké množstvo ortuti sa z amalgámovej výplne uvoľňuje, boli niekoľkonásobne nadhodnotené, v niektorých prípadoch až šestnásťkrát! Dnes už vieme, že množstvo ortuti, ktoré z amalgámu uniká, tvorí približne 1% z celkového denného príjmu ortuti. Preto je zbytočné sa akokoľvek strachovať o svoj zdravotný stav. Riziká spojené s amalgámom v ústach sú takmer nulové. Oveľa významnejším zdrojom ortuti sú pre nás predovšetkým potraviny a vzduch.

Otrava ortuťou v Japonsku

V Japonsku v polovici 20. storočia však došlo k masovým otravám ortuťou. Prvá hromadná otrava obyvateľstva prebehla roku 1950 v meste Minamata, ktoré leží v zátoke na juhu Japonska. Miestna továreň, pracujúca tam viac ako 30 rokov s chemikáliami, vypúšťala možstvo jedovatých látok do odpadových vôd. Tie však neboli ďalej spracovávané a čistené, ale rovno vypúšťané do mora, kde sa ukladali do rýb a kôrovcov, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou stravy japonských obyvateľov. Nadmerný prísun ortuti z morských plodov sa šíril ako epidémia a usmrtil stovky obyvateľov 30 tisícového mestečka. Ďalšie tisíce z nich mali alebo majú trvalé následky dodnes. Podobný scenár nastal aj v roku 1960 v meste Niiagata, ktoré patrí k najväčším japonským prístavným mestám. Tu bola ortuť vypúšťaná s radom ďalších jedov do rieky Agana.

Popularita ortuti stále klesá

Vzhľadom na stále sa znižujúcu popularitu ortuti v priemysle dochádza postupne aj k zníženiu jej koncentrácie v životnom prostredí. Priemysel postupne nachádza vhodnejšie materiály. Nie z dôvodu jej toxicity, ale potreby modernejších postupov. Ortuť je rovnako ako iné chemické látky v určitom množstve škodlivá. Ak teda nebudeme inhalovať ortuťové teplomery či pracovať meter od hektolitrovej kade naplnenej ortuťou, žiadne riziko nám nehrozí. Vo svete nebola za posledných 40 rokov preukázaná žiadna otrava týmto prvkom, preto obava prameniaca z amalgámových výplní je zbytočná. Niektoré vedecké práce, založené na polopravdách a hre s číslami nadšencov konšpiračných teórií a ľudí majúcich pôžitok z negatívnych, až dych berúcich správ, sú zaujímavé, ale nie pravdivé.

Čítajte tiež:

  • Amalgámová plomba. Správna alebo zlá voľba?
  • Liečba paradentózy
  • Zubný kameň - vznik a prevencia
  • Ako si vybrať zubnú kefku?

Autor: Jakub Šulta, Lukáš Kaloš

Poslať známemu
  
  

Pridať nový komentár

Email