História bielenia zubov

Bielenie zubov nepatrí medzi moderné trendy niekoľkých posledných rokov. Už starí Rimania vedeli, ako si bieliť zuby. Popol z ohnísk, rozomleté tehly či leptanie zubov kyselinou. Iné kultúry si bielili zuby ranným močom alebo lúčnymi kvetmi ... aj také boli cesty k bielym zubom.
Bielenie zubov nepatrí medzi moderné trendy niekoľkých posledných rokov. Už starí Rimania vedeli, ako si bieliť zuby. Popol z ohnísk, rozomleté tehly či leptanie zubov kyselinou. Iné kultúry si bielili zuby ranným močom alebo lúčnymi kvetmi ... aj také boli cesty k bielym zubom.

História bielenia zubov

Bielenie zubov radíme do odboru estetickej stomatológie. Hoci je estetická stomatológia považovaná za moderný odbor, jej korene nachádzame už v staroveku. Ľudia už skôr spájali nečisté zuby s ich bolesťou, preto sa snažili všetkými možnými spôsobmi nečistoty odstrániť. Žuvali vetvičky s aromatickou kôrou, nechávali si rozstrapatiť korene bylín ako primitívne kefky či používali šalviové a harmančekové výplachy, ktoré majú preukázateľne dezinfekčný a liečivý účinok.

Bielenie zubov bolo populárne už v starom Ríme

Počiatky bielenia zubov siahajú až do Ríma, kedy starovekí Rimania vynašli metódu bielenia zubov pomocou popola z ohnísk. Metóda založená na obrusovaní povrchových vrstiev zuba bola veľmi účinná. Rimanom prinášala nevídaný efekt vybielených zubov a dostalo sa jej tiež veľkej popularity. Bohužiaľ spoločne s počtom bielych zubov prudko narástla aj kazivosť zubov. Zuby boli natoľko oslabené, že nedokázali čeliť ani minimálnemu množstvu cukrov vo vtedajšej strave. Kazivosť zubov v tej dobe bola veľmi raritná, čo dokazujú nálezy na pohrebisku z územia celej Európy. Rimania boli týmto problémom natoľko zaskočení, že ďalšie podstatnejšie zmienky o bielení zubov pochádzajú až z 10. storočia. Metóda bielenia zubov pomocou obrusovania povrchových vrstiev sa zachovala v podstate dodnes. Len popol bol nahradený perlitom - umelým práškom vulkanického pôvodu - a skombinovaný s uhličitanom vápenatým, ktorý mineralizuje zubnú sklovinu. Škodlivosť tejto metódy však zostala zachovaná.

Čítajte tiež:

  • Domáce bielenie zubov
  • Bielenie zubov - často kladené otázky
  • Bielenie zubov laserom
  • Voľne predajné prostriedky na bielenie zubov

Zafarbiť, zastrihnúť a vybieliť zuby

V 15. storočí sa v Číne začali používať prvé podoby dnešnej zubnej kefky. Išlo o časť kosti alebo drievka, na konci ktorého boli štetinky z ošípaných. Používali sa tiež špáradlá z husacieho brka. V 17. storočí začali ľudia za účelom úpravy chrupu navštevovať holiča. Tí tak poskytovali služby nielen v oblasti vlasov, ale aj čistenia a bielenia chrupu. Práve holiči začali prvýkrát používať na zuby kyselinu dusitú. Tá mala síce dobré bieliace účinky, ale opäť značne poškodzovala zubnú sklovinu a spôsobovala veľkú kazivosť zubov. Na konci 18. storočia sa v Anglicku vynašiel bieliaci zubný prášok vyrobený z prachu tehál a sépiových kostí.

Bielenie zubov peroxidom vodíka? Spása pre zuby.

Výrazný pokrok v bielení zubov sa dosiahol v roku 1840, kedy bol v Taliansku objavený fluorid. Spočiatku pre stomatológiu veľmi nezaujímavý objav, ktorý sa jej dotýkal len okrajovo. Veľmi rýchlo však niekoľko vedcov a zubných lekárov preukázalo pozitívny vplyv fluoridov na detský chrup. Jeho podávanie deťom v tabletkách znížilo kazivosť zubov o polovicu. Hlavnou výhodou pre estetickú stomatológiu bol však fakt, že jeho pridaním do bieliacich prostriedkov sa značne obmedzilo poškodzovanie zubnej skloviny a znížil sa počet zubných kazov na bielených zuboch. Roku 1877 sa po prvýkrát stretávame s radom odborných prác na tému "redukcia diskolorovaných zubov". Tento rok bola prvýkrát použitá kyselina chlorovodíková, ktorá znamenala prelom v bielení zubov. Aj keď bola veľmi rýchlo nahradená dodnes používaným peroxidom vodíka, ukázala svetu možnosti estetickej stomatológie.

Otázka fluoridov je dnes veľmi diskutovaná a mnoho odborníkov sa líši v názore, či podávať alebo nepodávať fluoridové tablety. Ak trpíte zvýšenou citlivosťou zubov pri bielení alebo len chcete vaše zuby chrániť, konzultujte použitie fluoridov so zubným lekárom.

Pasta whitening je staršia ako dnešná kefka

Prvé zmienky o zubnej paste sa vzťahujú k 4. storočiu v Egypte. Vtedajšia pasta sa vyrábala zo soli, korenia, mätových listov a kvetov kosatca. V starovekom Ríme sa zasa vyrábala zubná pasta z ľudského moču, pretože amoniak v nej obsiahnutý bol veľmi účinným prostriedkom na vybielenie zubov. Roku 1900 sa do zubných pást začal pridávať ako bieliaci prostriedok peroxid vodíka. V dnešnej dobe je jeho množstvo v zubných pastách limitované a neposkytuje ani minimálny bieliaci efekt. Dnešné bieliace zubné pasty sú založené na obrusovaní zubov abrazívom, princíp je teda rovnaký ako v prípade rímskeho popola.

Moderné bielenie zubov

Moderné bieliace prostriedky využívajú bieliace schopnosti peroxidu vodíka najčastejšie v kombinácii s fluoridmi a radom enzýmov, akými sú papain a bromelain. Bielenie zubov je dnes bežnou súčasťou stomatologických výkonov a poskytuje nám bezpečný a ľahko odhadnuteľný výsledný efekt. Moderné metódy sú preukázateľne najbezpečnejšie a pri rozumnom počte bieliacich procesov nijako nepoškodzujúce chrup.


Autor: Jakub Šulta, Lukáš Kaloš

Poslať známemu
  
  

Pridať nový komentár

Email