Ako môže zápal zubnej drene skomplikovať operáciu?

Zápal zubnej drene môže spôsobiť množstvo nepríjemných situácií, ktoré neohrozujú iba samotný zub, ale aj celkové zdravie. V krajnom prípade môže dôjsť k skomplikovaniu operácie či zlému zahojeniu transplantovaného orgánu...
Zápal zubnej drene môže spôsobiť množstvo nepríjemných situácií, ktoré neohrozujú iba samotný zub, ale aj celkové zdravie. V krajnom prípade môže dôjsť k skomplikovaniu operácie či zlému zahojeniu transplantovaného orgánu. Väčšine komplikácií možno predísť nielen liekmi, ale hlavne uvážlivým správaním pacienta, ktoré mnohokrát chýba.

Zápal zubnej drene

V jednom z predchádzajúcich článkov sme si popísali, aké komplikácie môžu nastať pri ošetrovaní zápalu zubnej drene. Ale ako môže zápal samotný skomplikovať pacientovi život? Odpoveď znie - veľmi! Hlavným dôvodom, ktorý komplikuje pacientovi život, je bolesť. Každý takýto človek skôr či neskôr nakoniec rovnako skončí u zubára. Bolesť je charakteristická pre jednotlivé štádia zápalu a bližšie ju popíšeme v ďalšom odseku. Druhá, nemenej závažná komplikácia sa týka pacientov po transplantácii alebo tých, ktorých operácia ešte len čaká. Zápal je totiž zdroj infekcie, ktorá sa pri oslabení organizmu môže krvou rozšíriť ďalej do tela.

Komplikácie z odďaľovania návštevy lekára

Zápal o sebe dá vedieť najprv iba nenápadnými náznakmi. Prejaví sa citlivosťou na studené alebo teplé. Pacient napríklad pri jedení zmrzliny používa druhú stranu úst, pretože pri kontakte s postihnutým zubom sa prejaví ostrá bodavá bolesť, ktorá ale ihneď zase zmizne. V prípade, že je zub prasknutý alebo má hlboký kaz (čo je tiež dôvodom zápalu drene), sa môže bolesť prejaviť, aj keď sa do otvoru dostane kúsok jedla, a naopak ustúpia po vyčistení zubov. Postupne, ako sa infekcia rozširuje, sa začnú bolestivé príznaky prejavovať aj bez závislosti na potrave. Objavia sa pulzácie v zube aj niekoľkokrát za deň striedané s intervalmi relatívneho pokoja, pričom sa intervaly stále skracujú, až je bolesť trvalá. Nielenže komplikuje život pacienta cez deň v práci i po nej, ale silno sa prejavuje aj v noci, čím bráni spánku. Situáciu zhorší aj fakt, že bežné, voľne dostupné analgetiká tu nezaberajú.

Endokarditída a zápal zubnej drene

Druhé, už spomínané nebezpečenstvo sa týka ľudí s oslabenou imunitou a zvlášť tých, u ktorých hrozí riziko vzniku endokarditídy. Endokarditída je zápal vnútorného povrchu srdca, ktorý je v kontakte s pretekajúcou krvou. Táto komplikácia je výsledkom sledu niekoľkých udalostí.

  1. Pacient, ktorý prekonal transplantáciu chlopní alebo celého srdca užíva lieky znižujúce imunitu. Tieto lieky síce zaisťujú, že telo príjme nový orgán, ale zároveň spôsobí, že baktérie z drene zuba môžu vstúpiť do krvného obehu, bez toho, aby boli ničené imunitným systémom. (Mimo to existujú aj vrodené alebo získané defekty imunity s rovnakým výsledkom - baktérie preniknú do krvi.)
  2. Baktérie v krvi sa zamerajú na po operácii neúplne zahojený orgán, teda na srdce. Spôsobia takzvanú endokarditídu, závažnú chorobu, ktorá môže skončiť aj smrťou.

Ako endokarditíde predísť?

Samozrejme, že sa tomuto dá predísť správnym ošetrením zuba v ordinácii. Skôr sa u takýchto rizikových pacientov striktne trhali všetky choré zuby, aby bola istota, že sa baktérie do obehu nedostanú. Problém je, že samotná extrakcia zuba je rizikový výkon. Preto sa teraz dáva prednosť správnemu endodontickému ošetreniu ešte pred transplantáciou. A ako pomoc nám poslúžia aj antibiotiká.

Ak pacient vydrží bolesť a vyhne sa aj riziku šírenia zápalu krvnou cestou, stále sa ho ešte týka prestup infekcie cez koreňový kanálik von zo zuba do čeľustnej kosti. Zub nie je ku kosti pevne prirastený, ale drží na mnohých malých väzivových vláknach. Tie sú zápalom ľahko porušené, čo sa najprv prejaví bolesťou pri tlaku na zub, napríklad pri žuvaní. Neskôr je zničené už také množstvo vlákien, že sa zub v čeľusti kýve a nakoniec vypadne. Zostane po ňom zapálená rana.

Základné pravidlo: Neodkladať návštevy u lekára

Ak opomenieme niektoré krajné situácie, ako sú úrazy alebo vrodené poruchy, sú všetky tieto prípady väčšinou výsledkom nedbalej starostlivosti o chrup zo strany pacienta a vyhýbanie sa lekárskemu ošetreniu. Pacient by mal chodiť k lekárovi dvakrát za rok preventívne, aby sa zápalu najlepšie vyhol. Ale v najhoršom je nutnosť prísť aspoň v prípade, keď už zub bolí. Nestačí prehĺtať lieky na tíšenie bolesti, prikladať obklady a čakať, že sa zub vylieči sám. Hoci návšteva zubára nie je príliš príjemná záležitosť, rozhodne však skomplikuje život menej než dlhotrvajúci bolestivý zápal.


Autor: Pavel Holík

Poslať známemu
  
  

Pridať nový komentár

Email