Škrípanie zubami čiže bruxizmus

Už v detstve, keď sme spadli a udreli si kolená, nám starí rodičia hovorievali nech zatneme zuby a vydržíme to. Nikdy by však nepomysleli na to, aké neblahé účinky na naše zuby to môže mať. Čo to je bruxizmus, aké sú jeho príčiny, dôsledky a liečba, sa dozviete v nasledujúcom článku.
Už v detstve, keď sme spadli a udreli si kolená, nám starí rodičia hovorievali nech zatneme zuby a vydržíme to. Nikdy by však nepomysleli na to, aké neblahé účinky na naše zuby to môže mať. Čo to je bruxizmus, aké sú jeho príčiny, dôsledky a liečba, sa dozviete v nasledujúcom článku.

Čo je to bruxizmus?

Škrípanie zubami je klinicky označované ako bruxizmus. Tento stav, kedy dochádza k zatínaniu a zaťažovaniu zubov a ich pohybu po sebe v čase mimo žuvania a prijímania potravy, je u väčšiny populácie rovnako častý ako chrápanie. Bruxizmus je podvedomé správanie, takže si väčšina postihnutých ani neuvedomuje, že ním trpí do tej doby, než sú upozornení spolunocľažníkom. Bruxismus delíme na denný a nočný. Pri dennom bruxizme dochádza k mimovoľnému zatínaniu zubov, ktoré však môžeme ovplyvniť a sami mu zamedziť. Nočný bruxizmus, označovaný tiež ako vlastný, je škrípanie a zatínanie zubov v spánku ako podvedomý zlozvyk, ktorému sami nie sme schopní zabrániť.

Aká je príčina bruxizmu?

Príčin chronického škrípania zubami môže byť hneď niekoľko. Predpokladá sa, že k hlavným patrí stres a úzkosť, potlačovaná frustrácia alebo hnev. Problémy môže zhoršovať aj alkohol. Bruxizmus nie je však problémom len dospelých. Môže sa objaviť aj u detí, prevažne v priebehu infekčných ochorení alebo pri bolestiach (napr. pri prerezávaní zubov). Po vyliečení choroby väčšinou vymizne bez trvalých následkov. Ďalšie príčiny môžu byť: nesprávne zarovnanie zubov, nepravidelný kontakt medzi hornou a dolnou čeľusťou, ale aj zdravotné problémy (napr. nutričné nedostatky, alergie či ochorenia žliaz s vnútornou sekréciou).

Ako spoznám, že bruxizmus sa týka aj mňa?

Vzhľadom k tomu, že škrípanie zubami často nastane počas spánku, väčšina ľudí netuší, že si brúsia zuby, pokiaľ nie sú upozornení niekým iným. Možnými príznakmi môžu byť bolesti v oblasti čeľustného kĺbu, spánku, krku, bolesti a citlivosť žuvacieho svalstva, najmä ráno, citlivosť zubov na tepelné podnety, sladké, slané, kyslé a pozorovateľné zmeny na zuboch. Ak niektorými vyššie uvedenými príznakmi trpíte, obráťte sa na svojho zubného lekára. Jedine zubný lekár vám môže potvrdiť, či je bruxizmus váš problém alebo nie je. Môže vykonávať množstvo kontrol a skúšok pre stanovenie správnej diagnózy.

Je bruxizmus niečím nebezpečný?

Chronické škrípanie zubami môže v takmer všetkých prípadoch silne poškodiť váš chrup. Drobné trhlinky na zuboch a zubných výplniach sa postupne zväčšujú, zo zubov sa stávajú obrúsené pahýle a môže dôjsť až k zlomeninám zubov, k poškodeniu parodontu a nenávratnej strate zubov. Silné zatínanie žuvacích svalov a ich preťažovanie môže byť príčinou ich bolesti a citlivosti. Môžu byť bolestivé pri otváraní úst či pri tlaku na tvár. Často táto bolesť vystreľuje do hlavy, uší alebo krku. Bruxizmus môže byť príčinou citlivosti zubov, keď pri poruche skloviny dôjde k obnaženiu zuboviny (dentínu), čo spôsobí citlivosť na teplé, studené, slané, sladké, na dotyk a iné podnety. Tiež poškodenie čeľustného kĺbu môže byť dôsledok jeho chronického preťažovania. Sprevádza ho bolesť pri žuvaní, sťažené otváranie úst a možné zvuky ako pukanie či praskanie pri pohyboch čeľuste. Nakoniec môže dôjsť aj k nezvratným zmenám v kĺbe a priľahlých tkanivách.

Ako sa bruxizmus lieči?

Vo väčšine prípadov sa v zubných ordináciách zhotoví umelohmotná medzizubná dlaha, ktorá sa nasadzuje na zubný oblúk na noc a mechanicky tak ochráni vaše zuby. Ak je príčinou bruxizmu stres, opýtajte sa vášho zubára alebo lekára na možnosti jeho zníženia či prípadného odstránenia. Ponúkané je spravidla psychologické poradenstvo, relaxácie a uvoľňovacie cvičenia, lieky na predpis (pre podporu uvoľnenie napätia žuvacích svalov, antidepresíva) apod.

Ďalšie tipy, ktoré vám môžu pomôcť:

  • Obmedzte potraviny a nápoje, ktoré obsahujú kofeín (napr. káva, kolové nápoje, čokoláda).
  • Vyhnite sa alkoholu.
  • Nežujte ceruzky, perá alebo čokoľvek, čo nie je jedlo.
  • Vyhnite sa žuvačkám. Dovoľujú vašim žuvacím svalom viac si zvykať na zatínanie a zvyšujú tak pravdepodobnosť škrípania zubov.
  • Ak sa pristihnete pri zatínaní a škrípaní zubov cez den, umiestnite špičku jazyka medzi zuby. Žuvacie svaly tak učíte relaxovať.
  • Svaly tiež pomôžete uvoľniť priložením nahriateho obkladu na tvár pred ušný lalôčik, než si ľahnete spať.
  • U dieťaťa tiež pomôže zabezpečiť stravu bohatú na vodu. Dehydratácia totiž môže prispievať k škrípaniu zubov.
  • A určite sem neodmysliteľne patrí pravidelná kontrola u zubného lekára.

Autor: Veronika Andělová

Poslať známemu
  
  

Pridať nový komentár



Email