Paradentóza

Paradentóza, odborne parodontitída, je nepríjemné ochorenie ďasien a okolia zubov, ktoré počas života postihne mnohých z nás. Táto bakteriálna infekcia môže prebiehať dlhú dobu úplne nepozorovane a bez...
Paradentóza, odborne parodontitída, je nepríjemné ochorenie ďasien a okolia zubov, ktoré počas života postihne mnohých z nás. Táto bakteriálna infekcia môže prebiehať dlhú dobu úplne nepozorovane a bez príznakov, čo zvyšuje jej závažnosť a následky, ktoré na zuboch zanecháva.

Paradentóza (parodontitída)

je zastarané označenie pre parodontitídu, čo je dlhodobé ochorenie závesného aparátu zuba, čiže parodontu. Paradentóza patrí medzi infekčné ochorenia a svojou početnosťou medzi najčastejšie choroby vôbec. Postihuje 30% obyvateľov Českej republiky vo veku 35-40 rokov. S pribúdajúcim vekom frekvencia výskytu paradentózy stúpa, pričom sa zhoršujú príznaky aj následné komplikácie. Všeobecne je paradentóza považovaná za najčastejšiu príčinu vypadávania zubov. Jej deštruktívne správanie ničí závesný aparát zuba, ktorý následne nemôže plniť svoju funkciu a zub vypadáva. Neplatí však, že pacient trpiaci paradentózou je skôr či neskôr odkázaný na celkovú zubnú náhradu, tzv klapačky. Keďže paradentóza nie je súhrnné označenie pre ochorenie všetkých zubov, môže byť vyjadrená u jediného zuba alebo postihnúť celý chrup. Všeobecne ale platí, že neliečená paradentóza má tendenciu sa rozšíriť aj na doposiaľ zdravé zuby.

Parodont

Hlavnou úlohou parodontu je ukotvenie zuba v kosti. Pre tento účel je zložený z niekoľkých častí, presnejšie ďasna, zubného cementu, ozubice( väzivové vlákna) a kosti, ktoré dohromady zamedzujú vypadnutiu chrupu. Ďasno pokrýva kosť a zabraňuje prenikaniu baktérií pozdĺž zuba ku koreňom. Zubný cement pokrývajúci zuby slúži predovšetkým na uchytenie vlákien, ktoré udržujú zub v kosti. Periodontium (ozubica) sa nachádza medzi kosťou a zubným cementom zakrývajúcim koreň zuba. Je tvorené vláknami zakotvenými na oboch stranách, a udržuje tak zub na svojom mieste. Alveolárna kosť je úsek hornej a dolnej čeľuste, v ktorom sú zakotvené zuby.

Príčina vzniku paradentózy

Paradentóza vzniká z mnohých príčin, ktoré môžu byť jednak samostatnými vyvolávateľmi choroby alebo môže k vzniku dôjsť ich kombináciou. Avšak jednoznačne najčastejšou príčinou vzniku paradentózy je zlá hygiena ústnej dutiny. Paradentóza, ako sme uviedli na začiatku, je infekčné ochorenie spôsobené baktériami. Tieto baktérie sa najčastejšie hromadia na povrchu zuba vo forme zubného povlaku. Pri dlhodobom pobyte v ústach začnú produkovať jedovaté a agresívne látky, ktoré spôsobia zápal, začervenanie a opuch ďasien. Prečo ďasien? Ďasná sú jediným mäkkým tkanivom v blízkom okolí zubov. A práve zápal ďasien, ktorého prejavom sú opuchnuté a začervenané ďasná so sklonmi ku krvácaniu, môže pri dlhodobom neliečení viesť k paradentóze.

Zubný povlak a paradentóza

Dlhodobo usadený zubný povlak sa vyskytuje na horšie prístupných miestach, ktoré bežný človek nečistí. Ide predovšetkým o priestor medzi zubom a ďasnom, ktorý k zubu neprilieha natesno, ale vytvára okolo zuba akýsi val. O existencii tohto priestoru, odborne nazývaného ďasnový žliabok, sa presvedčíte zasunutím vlákien zubnej kefky pozdĺž zuba k ďasnu. Vlákna kefky sa v dĺžke približne 2 mm schovajú pod ďasno. Nahromadenie baktérií v tomto priestore výrazne uľahčuje vznik paradentózy, pretože pri šírení zápalu dochádza k prehĺbeniu ďasnového žliabku, čo umožní ešte väčšie hromadenie škodlivých baktérií, zvýšenie intenzity zápalu a urýchlenie procesu skazy závesného aparátu zuba. Neliečená paradentóza často končí kývaním a následným vypadnutím zuba.

Faktory ovplyvňujúce vznik paradentózy

Riziko vzniku paradentózy je bez ohľadu na kvalitu ústnej hygieny pre každého iné. Existuje veľa ľudí, ktorí sú nositeľmi baktérií spôsobujúcich paradentózu, ale paradentóza u nich nikdy nevznikne. Je to dané kvalitnou ústnou hygienou a rôznou citlivosťou každého z nás. Rolu tu hrá rada faktorov, medzi ktorými najčastejšie zaznieva dedičnosť.

Dedičnosť

Dedičnosť pre vznik paradentózy nebola doposiaľ potvrdená, a preto ju považujeme za bezvýznamnú. Naopak sa dá určiť rada dedičných syndrómov, ktoré nesú zvýšené riziko vzniku paradentózy:

  • cyklická neutropénia,
  • chronická benigna neutropénia,
  • Chediak-Steinbrinck-Higashiův syndróm,
  • Papillon-Lefévreův syndróm,
  • Downov syndróm.

Zubný kameň

Zubný kameň vzniká ukladaním minerálov zo slín do zubného povlaku a všeobecne vzniká na zle čistených alebo horšie prístupných miestach. Zubný kameň rozdeľujeme na subgingiválny (uložený pod ďasnom) a supragingiválny (uložený nad ďasnom). Zubný kameň je na povrchu hrubý, čo uľahčuje usadzovaniu baktérií a jeho pribúdaním dochádza k mechanickému porušovaniu ďasien a parodontu. Táto skutočnosť uľahčuje vznik paradentózy.

Fajčenie

Fajčenie je jedným z najviac sa rozširujúcich rizikových faktorov pre mnoho typov ochorení. Paradentóza je podľa mnohých štúdií s fajčením priamo spojená a štatisticky u fajčiarov stúpa riziko vzniku paradentózy 4-10 krát. Fajčenie navyše znižuje obranyschopnosť organizmu proti baktériam. Zvlášť veľký problém nastáva u silných fajčiarov so zlou ústnou hygienou

Všetky vyššie uvedené faktory určite môžu ovplyvniť zdravie ústnej dutiny. Všeobecne však platí, že bez povlaku nie je kazu ani paradentózy. Ak budeme dodržiavať zásady správnej zubnej hygieny a pravidelne tak odstraňovať zubný povlak a spoločne s ním baktérie zodpovedné za vznik paradentózy, ochorenie závesného aparátu zuba nás nestretne.

Príznaky paradentózy

Začervenané a opuchnuté ďasná sú prvým príznakom prebiehajúceho zápalu ďasien, ktorý vzniká najčastejšie na podklade dlhodobého usadzovaniu zubného povlaku. Zubný povlak obsahuje baktérie produkujúce množstvo jedovatých látok, ktoré dráždia ďasno.

Krvácanie ďasien je varovným znamením, že dlhodobo opuchnuté ďasná, ktoré sú vo svojej podstate preplnené krvou a reagujú na akýkoľvek mechanický podnet krvácanie, môžu podľahnúť paradentóze.

Odhaľovanie krčkov sa prejavuje častokrát zvýšenou citlivosťou zubov predovšetkým na teplé a studené podnety. Je spôsobené ústupom ďasien na základe dlhodobého dráždenia baktériami a častokrát je prejavom prebiehajúcej paradentózy a prehlbovania ďasnového žliabku.

Parodontálne choboty sú jednoznačným príznakom paradentózy. Chobot vzniká prehlbovaním ďasnového žliabku pozdĺž zuba, vytvorí sa tu tzv. váčok, v ktorom sa môže hromadiť viac zvyškov potravín a baktérií.

Zápach z úst nachádzame u väčšiny pacientov s paradentózou. Je spôsobený baktériami produkujúcimi radu látok a parodontálnymi chobotmi, ktoré poskytujú dostatočný rezervoár pre ich prežitie a usadzovanie zvyškov potravín.

Kývavosť zubov je spôsobená úbytkom parodontu, ktorý sa najprv prejavuje odhalením zubných krčkov, parodontálnymi chobotmi a v poslednej fáze odhalením zubných koreňov. Takto postihnutý chrup má už minimálnu šancu sa v ústach udržať.


Autor: Jakub Šulta, Lukáš Kaloš

Poslať známemu
  
  

Pridať nový komentár



Email